Šteklenie (Úsmevy nad minulosťou)

ukážka:

            VÍKENDOVÉ DNI

            - Vymoženosťou sú tie voľné soboty, len čo je pravda! – pochvaľovala si pani Koreňová, keď po deviaty raz telefonovala do vodární a kanalizácií, aby jej niekoho poslali, pretože v byte vystrekla voda z prederaveného potrubia.

            Konečne ktosi zdvihol slúchadlo.

            - Bohužiaľ, - účastne šveholil príjemný ženský alt, - montérov tu nijakých nemám, pretože je voľná sobota, ale poznačím vás ako prvú hneď na pondelok ráno.

            - A do tej doby? Čo mám dovtedy robiť?!

            - Podkladajte vedrá, snažte sa vydržať!

            - Každý má právo na voľnú sobotu a nedeľu, - zamrmlal Ihnatík a zamieril k bytu, aby svoj telefónny prístroj zakryl huňatým kožuštekom. Telefón pred dvadsiatimi minútami začal odrazu z ničoho nič šialene vyzváňať. Bez prestania.

            - A prečo takto?- pýta sa Mrázik.- Prečo ho nevyvesíš?

            - Zakázané. Od susedov som volal na oddelenie porúch, poznamenali si ma na pondelok, pretože všetci údržbári majú voľnú sobotu, ale súdružka spojárka – poruchárka ma hneď upozornila, že vyvesiť slúchadlo sa v nijakom prípade nesmie, pretože v automatickej ústredni by sa zapiekli drôty. Vraj je nutné vydržať.

            Zvečera na sídlisku zvanom Slniečko spadlo v jednej bytovke schodište. Dispečer v Bytovom podniku si udalosť poznamenal a vraví:         

            - Je tu síce jeden údržbár – roletár, ale ten schodom nerozumie, - dostal pán Hvozdík upokojujúce vysvetlenie. – Vydržte do pondelka. Po schodisku zatiaľ nechoďte, na príchod a odchod používajte hromozvod, alebo odkvapové rúry. A vydržte, pondelok nie je ďaleko!

            V noci som sa prebudil celý spotený, pretože sa mi snívalo, že v meste horí. Do pol tretej ľahla popolom stará štvrť, ktorú mali na budúci mesiac vyhlásiť za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Požiarnici sa nedostavili ani za svitania. Mali voľnú sobotu a nedeľu. Desiatky poranených mešťanov, ponajviac údržbárov a montérov, sa vlieklo po vlastných do nemocnice, pretože vodiči sanitiek mali voľnú sobotu. Tí z postihnutých, ktorí nevykrvácali, či nepodľahli iným úrazom, museli vydržať do pon-delka, pretože v službe v špitáli bol iba jeden neurológ a jedna kožiarka. Chirurgovia sa rekreovali. Pripadla na nich voľná sobota a nedeľa.

            V nedeľu večer prestalo svietiť svetlo. Napadlo ma, že službukonajúci technik v elektrárenskej rozvodni asi skončil smenu, vypol sieť a išiel si odpočinúť. Do pondelka do rána.

            A tak sme pri sviečke zasadli v Ihnatíkovej polgarsónke, ktorú on nazýval bytom. Nedalo nám, aby sme si nezauvažovali. Asi takto:

            „Veru, voľné soboty a nedele sú nádhernou vymoženosťou. Skvelý je ten víkend, ktorý začína v piatok popoludní, (pre niekoho už ráno), a končí pondelkovým brieždením (pre niekoho až po obede). V tomto období sa v našom meste neodporúča nijaká mimoriadna udalosť, vrátane úmrtia svokry.“

Hodnotenie zákazníkov:

Mohol by Vás zaujímať i tento tovar:

Štyridsaťdva dní (Pohľady do chirurgovho života) 4,65 € 140,00 Sk Pridať do košíka